ervená Čiapoka

Kde bolo, tam bolo, bolo raz mal dievčatko, ktoré malo star mamu. ila si ona v hore.
Stará mama uplietla raz svojej vnučke červenú čiapočku. iapočka dievčatku tak pristala, že kadý ho inakšie nevolal, len Červenou Čiapočkou.

Raz mamička povedala dcérke:
"Ochorela nám star mama, zanesieš jej obed."
Mamička doniesla košk, pokládla do kastrliky s msom, chlieb a ovocie.
"alekú máš cestu, preto sa nikde nepristavuj!" napomenula dievčatko.
"Nie, nie! Pjdem rovno k starej mame." subovalo ono.

ažká a dlhá cesta to je, stromy ako stpy stoja si okolo. Tu stretne ju vlk:
"Dobr deň, včik!"
"Dobrý deň, Červená Čiapočka! Kdee ide, kde?"
"Stará mama nám ochorela ažko, nuž nesiem jej obed."
"A kdeže ti býva?" spýta sa vlk a už v mysli kuje zl-nedobré.
"Tu v hore, v malej dreveničke." odpovie ervená Čiapočka.

Vlk sa jej na všetko o starej mame povypytoval a myslel si pritom: Hehe! Najprv zjem starú mamu, potom i túto Čiapočku! Od spokojnosti sa oblízal a nahlas povedal:
"Pozri, koko tu pri vbe kvetov rastie! Natrhaj z nich starej mame."
Ak radosť by spravila starej mame! žasné, lúčka je naozaj samý kvet! Biele krále, červené klince, belasé zvoneky.
Vlk sa ticho vytratil.

iel k domčeku starkej, zabúchal na dvere.
"Kto je?" ozve sa star mama.
"To som ja, Červená Čiapočka! Nesiem vám obed!" hlási sa vlk hlasom tenkým, ako len vládze.
"Stisni len kučku, babuľka! Dvere nie sú zamknuté."
Vlk stisol kľučku, vošiel do izby. Stará mama leí v posteli pri obloku. Vlk za ou skočil a - ham! už starej mamy nebolo.
Potom si na hlavu uviazal jej čepiec, oblok zastrel záclonou a ľahol si do postele.